Napriek tomu, že chlieb už dávno nepečieme doma z vlastnoručne dopestovanej pšenice, vďaka naším starým mamám sme mohli ochutnať chutný a voňavý chlieb, aký jedávali naši predkovia. Tento deň prežívame ako deň ÚCTY KU CHLEBU AKO BOŽIEMU DARU.
Čerstvý peceň voňavého chleba a plná soľnička, to sú veci, s ktorými vítame v našej krajine každú vzácnu návštevu. Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny zvyk, ktorým si uctievame príchodzieho. Tento slovanský zvyk pochádza z obdobia Veľkomoravskej ríše.
Bochník chleba symbolizuje život, soľ zasa zdravie.
Chlieb – ktorý po stáročia dorábali ľudia len vlastnými rukami bol ich základnou potravou a soľ – dar zeme, vzácnejší než zlato.
Chlieb a soľ, vychádzajúc z kresťanstva, boli symbolom pohostinnosti, priateľstva a úprimných myšlienok. Preto nesmeli chýbať pri žiadnom, i keď inak skromnom pohostení každej návštevy.