O škole
Život sv. Pavla
Pavol sa narodil v Malej Ázii v Tarze. Mesto Tarzus bolo významné prístavné mesto a jedno z centier gréckej kultúry.
Pochádzal z dobre situovanej židovskej rodiny. Predpokladá sa, že sa mohol narodiť medzi 5. až 10. rokom po Kristovi. Rodičia mu dali staré židovské meno Šavol. Pretože Pavlovi rodičia mali rímske občianstvo, dostal chlapec súčasne aj rímske meno Pavol.
Skoro sa naučil dva jazyky. Hebrejčina mu otvorila dvere do sveta Starého zákona. Gréčtina mu umožnila dobre spoznať a porozumieť grécku kultúru. Neskôr v dospelosti mu znalosť oboch jazykov veľmi pomáhala pri šírení evanjelia. Rímsky štát, židovské náboženstvo a grécka kultúra tvorili životné prostredie v ktorom vyrastal.
Jeho rodičia patrili k farizejom. V rodinách farizejov bolo samozrejmosťou vychovávať deti tak, aby dobre poznali Mojžišov zákon, dodržiavali ho a mali v úcte. Keď mal asi 15 rokov, poslali ho rodičia do rabínskej školy. Tam získal dôkladné poznanie Svätého písma, zákona otcov.
Rovnako ako väčšina vtedajších učencov aj on sa vyučil remeslo. Remeslom si mal zarábať na svoje živobytie. Stal sa výrobcom stanov. Toto remeslo vykonával aj neskôr na svojich apoštolských cestách, keď šíril evanjelium. Nechcel byť nikomu na ťarchu. Pavol bol skutočným farizejom. Ovládal presne Mojžišov zákon a rád ho dodržiaval, nepoznal Ježiša. Bol presvedčený, že kvôli správnemu zachovávaniu židovského zákona musí prenasledovať tých, čo prijali Ježišovo učenie. Zúčastnil sa na kameňovaní Štefana, šiel až do Damasku, aby tam zakročil proti kresťanom. Práve na ceste do Damasku sa mu zjavil vzkriesený Ježiš a spýtal sa ho: „Prečo ma prenasleduješ?“
Po stretnutí s Ježišom sa zmenil celý Pavlov život. Uveril, že jedine dôvera k ukrižovanému a vzkriesenému Ježišovi môže priniesť ľuďom záchranu. Pre Pavla to bolo nečakané nové radostné posolstvo. Nenechal si ho pre seba. Stal sa šíriteľom tohto posolstva.
Rozoznal, čo bolo iné v Ježišovej radostnej zvesti oproti Mojžišovmu zákonu. To mu umožnilo šikovne obhájiť evanjelium pred znalcami zákona. Pretože sa vyznal aj v gréckej kultúre a filozofii, bol ako doma v mestách s gréckou kultúrou – v Antiochii, Efeze, Korinte či Filipách. Ako rímsky občan poznal svoje práva i povinnosti a mohol sa obhajovať na rímskom súde. Slovom, bol vynikajúco pripravený na šírenie evanjelia. Vedel hlásať Božie slovo tak, že mu porozumeli Židia, Rimania i Gréci, vzdelaní ľudia i remeselníci.
Po mnohých apoštolských námahách bol Pavol v Ríme postavený pred súd. Stalo sa to v čase, deď cisár Nero prenasledoval kresťanov. Svätý Pavol zomrel sťatím hlavy. Deň jeho mučeníckej smrti si pripomíname 29. júna. Vtedy slávime sviatok oboch veľkých apoštolov svätého Petra a Pavla. Je to deň ich narodenia pre nebo.